"Kým pre obdobie Veľkého pôstu sú charakteristické dlhé kajúcne
bohoslužby a temný interiér chrámu, Veľká noc - Pascha prináša
do pravoslávnych chrámov množstvo zmien. Svetlý interiér chrámu a
radostný spev počas paschálnych bohoslužieb vyjadrujú duchovnú radosť z
Christovho zmŕtvychvstania," uviedol Kuzmyk. V noci alebo skoro ráno
na Paschu sa koná takzvaná Utreňa zmŕtvychvstania, pred začiatkom
ktorej veriaci so sviecami v rukách obchádzajú chrám. Po svätej liturgii
sa požehnávajú pokrmy, ktorým sa kresťania v priebehu pôstu vyhýbali.
Ide o rôzne druhy mäsa, syr, maslo či vajcia. Nesmie chýbať ani sladký
koláč nazývaný pascha.
V súvislosti s pandémiou nového koronavírusu tohtoročné oslavy
najväčšieho kresťanského sviatku prebehnú s rešpektovaním výnimočnej
situácie a nariadení príslušných štátnych orgánov. "Možno viac ako po
iné roky budú tieto oslavy pravoslávnym kresťanom pripomínať
a sprítomňovať vzkriesenie nášho Spasiteľa ako víťazstvo nad diablom,
hriechom a smrťou a poslinia ich vo viere a nádeji na večný život
v kráľovstve nebeskom," uzavrel Kuzmyk.
V Nedeľu Paschy sa v pravoslávnej cirkvi končí sedemtýždňový pôst.